-
Poslankyňa Európskeho parlamentuMONIKA BEŇOVÁČlenka skupiny progresívnej aliancie socialistov
a demokratov v Európskom parlamente
O MNE
Poslankyňa Európskeho parlamentu
Členka skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente
Narodila som sa 15. augusta 1968 v Bratislave. Absolvovala som Gymnázium Jána Papánka na Vazovovej ulici v Bratislave. Od roku 2000 som študovala politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde som postupne do roku 2007 získala bakalársky a magisterský titul a rovnako obhájila aj rigoróznu prácu a získala titul PhDr. Z prvého manželstva mám syna Martina. Žijem striedavo v bratislavskej Vrakuni, v Bruseli a v Štrasburgu.
Európsky parlament:
Európsky parlament je zastupiteľským orgánom pre viac ako 450 miliónov občanov z 27 členských krajín Európskej únie (EÚ). Jeho 705 poslancov je volených v demokratických, priamych a všeobecných voľbách vo všetkých členských štátoch. Voľby sa v nich konajú v rovnakom termíne, pravidelne každých päť rokov. Prostredníctvom zvolených zástupcov vykonáva Európsky parlament zákonodarnú činnosť. Rozhoduje o právnych aktoch, smerniciach a nariadeniach EÚ, ktoré následne ovplyvňujú život občanov v jednotlivých členských krajinách. Každý občan sa môže so svojimi relevantnými problémami a návrhmi obrátiť priamo na poslanca Európskeho parlamentu.
Webová stránka: www.monikabenova.sk
Moja webstránka je určená predovšetkým mojim voličom a sympatizantom, ktorých by som aj jej prostredníctvom rada informovala o tom, ako presadzujem ich záujmy a napĺňam ich dôveru. Len vďaka ich podpore totiž môžem byť úspešnou političkou a bojovať za silné a spravodlivé Slovensko v zjednotenej Európe. Užitočné informácie na tejto stránke však môžu nájsť aj novinári a všeobecne ľudia, ktorí sa chcú dozvedieť viac o mojej činnosti.
Od konca 90. rokov sa aktívne angažujem v politike, pred tým som podnikala a pôsobila v súkromnom sektore. V roku 1999 som spoluzakladala stranu SMER a od roku 2001 do roku 2004 som bola jej podpredsedníčkou. V roku 2002 som bola zvolená za poslankyňu Národnej rady SR a predsedala som parlamentnému Výboru pre európsku integráciu. V roku 2004 som po prvý krát úspešne kandidovala do Európskeho parlamentu. Stala som sa členkou progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente a v tom čase zároveň jej podpredsedníčkou. Počas svojho prvého volebného obdobia som voličov presvedčila a vo voľbách v roku 2009 som tak bola zvolená do svojho druhého volebného obdobia s najväčším počtom preferenčných hlasov spomedzi slovenských kandidátov. V danom čase som bola aktívna tiež na úrovni regionálnej politiky. V období 2005 – 2009 som bola podpredsedníčkou Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a po roku 2009 som bola poslankyňou župného parlamentu. V roku 2013 som kandidovala za predsedníčku BSK. Toto obdobie bolo politicky turbulentné a môjho protikandidáta podporovalo až 11 politických subjektov. Napriek tomu som sa dostala do druhého kola, kde som však už skončila na druhom mieste. V roku 2014 som sa po tretí krát stala poslankyňou Európskeho parlamentu. Aktívne som pôsobila vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). V máji 2019 sa mi vo voľbách do Európskeho parlamentu podarilo opätovne získať najvyšší počet prednostných hlasov spomedzi všetkých slovenských kandidátov. Následne som bola zvolená za kvestorku Európskeho parlamentu.
BLOG
Tlačové správy
Sú určené predovšetkým pre mojich voličov, ktorých by som týmto spôsobom
chcela informovať o tom, ako presadzujem ich záujmy a napĺňam ich dôveru.
Ďaľšie užitočné informácie však nájdu aj novinári a všeobecne ľudia, ktorí sa chcú dozvedieť viac o mojej činnosti.
MB
Aktivity
Okrem mojej úlohy zastupovať Vás - občanov Európskej únie v Európskom parlamente
sa aktívne venujem aj týmto činnostiam.
či garanciu istôt a zlepšenie ochrany pracovníkov na globalizovaných trhoch. Potrebujeme vedieť ponúkať politiku založenú na obhájiteľných riešeniach pre slušný život ľudí.
Európska minimálna mzda
Bude musieť dôsledne zohľadňovať rozdielne možnosti jednotlivých európskych ekonomík. Zaručí však lepšiu ochranu zamestnancov, väčšiu mieru solidarity a rovnoprávnosti, zmierňovanie existujúcich nerovností, vytvorí tlak na rast platov a zároveň aj zvyšovanie materiálneho zabezpečenia sociálne slabších vrstiev obyvateľstva.Budúcnosť európskeho pracovného trhu
Pracovné trhy v štátoch Európskej únie prechádzajú už dnes zásadnými zmenami. Ich motorom je technologický rozvoj, klimatické zmeny, či globalizácia. Príprava a prispôsobenie sa týmto zmenám si vyžadujú zefektívnenie a prehĺbenie foriem súčasného sociálneho dialógu. Pre zamestnancov potrebujeme v tejto súvislosti zaručiť široké možnosti kvalitnej odbornej prípravy, vzdelávania a rekvalifikácie.Ochrana práv a zdravia zamestnancov
Práva a zdravie pracujúcich musíme nevyhnutne chrániť počas celého pracovného života. Veľký dôraz je potrebné klásť predovšetkým na prevenciu. Pozitívny prínos to bude mať na európsku ekonomiku ako celok, ako aj na znižovanie nákladov na potrebnú urgentnú zdravotnú starostlivosť.Boj proti nezamestnanosti mladých
Znižovanie nezamestnanosti mladých zostáva dôležitou výzvou aj v súvislosti s nadchádzajúcimi hospodársky ťažkými časmi spôsobenými pandémiou vírusu COVID-19. V rámci podpory ich uplatnenia sa na trhu práce musíme posilňovať spoluprácu so školami a zamestnávateľmi, aby sa darilo odstraňovať nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Potrebujeme rozvíjať potenciál a zmysluplne využívať ľudský kapitál, ktorý v sebe mladí ľudia majú.Podpora malých a stredných podnikov
Na európskej úrovni potrebujeme prichádzať s inovatívnymi riešeniami, ktoré budú zvyšovať kvalitu podnikateľského prostredia, dokážu zohľadňovať jednotlivé národné špecifiká, či podporovať zvyšovanie transparentnosti. Typické pre malé a stredné podniky je často napríklad ich technologické zaostávanie, či nedostatočný prístup k financovaniu. To možno zmeniť aj zlepšovaním spolupráce medzi vedecko-výskumnými inštitúciami a podnikateľskými subjektmi, či intenzívnejším zapojením zástupcov malých a stredných podnikov do prípravy nových podporných mechanizmov v nadchádzajúcom programovom období.Pomoc hendikepovaným
Zdravotne postihnutí ľudia sú bohužiaľ často krát nútení čeliť mnohým prekážkam, ktoré im obmedzujú šancu viesť plnohodnotný život, taký aký má väčšinová časť populácie. Sú pritom plnohodnotnou súčasťou našej spoločnosti a preto nemôžu byť odsúvaní na jej okraj. Našou snahou tak musí byť odstraňovanie existujúcich bariér a účinné zabraňovanie vzniku nových. Miera chudoby u hendikepovaných ľudí je až o 70 % vyššia ako u majoritnej populácie. Dôvodom je aj obmedzený prístup k vzdelaniu či k zamestnaniu. Nové technológie a spôsoby práce pritom dokážu zlepšovať možnosti na začlenenie osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce. Tu musíme výrazne prehlbovať aj spoluprácu so súkromným sektorom.
Napriek tomu v tejto oblasti dlhodobo nedochádza k primeranému pokroku. Rovnosť medzi ženami a mužmi je pritom základným právom uznaným v Rímskej zmluve z roku 1957 a takisto je zakotvená v Charte základných práv Európskej únie.
Vyrovnávanie výšky miezd
Rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov sa nám postupne darí odstraňovať. Stále sa však nevieme naplniť základné pravidlo „rovnakej výšky pláce za tú istú prácu.“ Ženy tak stále zarábajú v priemere takmer o pätinu menej ako muži. Ďalšie znižovanie týchto rozdielov preto zostáva prioritou aj v prebiehajúcom legislatívnom období. Zamerať sa pritom musíme najmä na súkromný sektor, v ktorom sú rozdiely v porovnaní s verejným sektorom vyššie.Ochrana sexuálneho a reprodukčného zdravia
Právo ženy slobodne a informovane rozhodovať o svojom vlastnom tele má v 21. storočí svoje absolútne opodstatnenie. Cieľom pritom v žiadnom prípade nie je podpora umelého prerušenia tehotenstva. Naopak dospievajúce dievčatá a ženy potrebujeme vzdelávať, a to najmä prostredníctvom zabezpečenia účinnej sexuálnej výchovy, zodpovedného, plánovaného rodičovstva, vrátane existujúcich zdravotne overených antikoncepčných metód.Materská dovolenka
Rovnako dôležitá ako možnosť materskej dovolenky pre oboch rodičov, je dĺžka jej trvania a dostatočná výška vyplácaného príspevku. Harmonizovaný európsky návrh by mal spočívať v tom, že dĺžka trvania materskej dovolenky bude minimálne rok a výška príspevku bude počas prvých troch mesiacov na úrovni 90 %, nasledujúcich 6 mesiacov 75 % a posledných 3 mesiacov 60 % z príjmu rodiča na materskej dovolenke za posledných 6 kalendárnych mesiacov v zamestnaní. Takéto opatrenie pomôže zlepšiť kvalitu života v rodinách s deťmi a zároveň môže mať pozitívny dopad na demografické ukazovatele týkajúce sa pôrodnosti v Európskej únii.Vymožiteľnosť výživného
S ohľadom na zvyšujúci sa počet medzinárodných manželstiev a žiaľ aj rozvodov, je nevyhnutné zaoberať sa vymožiteľnosťou výživného za nezaopatrené deti. Tie nesmú trpieť a byť obeťami sporov medzi bývalými partnermi s rozdielnym občianstvom. V prípade neplnenia si povinnosti zo strany jedného z rodičov je potrebné, aby zodpovednosť z hľadiska primeraného materiálneho zabezpečenia dieťaťa na seba prebral štát. Ten môže následne prostredníctvom svojho aparátu vymáhať výživné, ako aj prípadnú dlžobu, ktorá nezodpovedným konaním jedného z rodičov vznikla.Ochrana práv detí
Zohľadňovanie práv a záujmov detí musí byť prvoradé pri akejkoľvek činnosti uskutočňovanej súkromnými či verejnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, zákonodarnými či správnymi orgánmi. Deti musia byť účinne chránené pred všetkými formami násilia a vykorisťovania, či už k nemu dochádza v reálnom živote alebo na internete. Pre zabraňovanie jednotlivým druhom zneužívania je potrebné aj zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie.Rovnocenné postavenie menšín
Niektoré skupiny menšinového obyvateľstva sú bohužiaľ vo viacerých európskych krajinách často krát nútené čeliť nenávistným prejavom a osočovaniu. Výsledkom je len zbytočné utrpenie, obavy a strach. Zámerné znevýhodňovanie menšín zo strany niektorých príslušníkov väčšinovej populácie preto nemôže byť za žiadnych okolností obhájiteľné a potrebujeme ho efektívne odstraňovať.
Potravinová bezpečnosť
Jej súčasťou je najmä udržateľná poľnohospodárska a živočíšna produkcia, ako aj kontrola kvality potravín produkovaných tak v Európskej únií, ako aj tých, ktoré sú dovážané z tretích krajín. Opakované zlyhania v oblasti bezpečnosti potravín nám ukazujú, že v tejto oblasti máme stále kde pridať.Dvojaká kvalita potravín
Téme sa venujem kontinuálne už od roku 2014. Právom všetkých európskych spotrebiteľov je rovnaký prístup ku kvalitným potravinám, a to nediskriminačným spôsobom. Výrobky rovnakej značky, s totožným obalom a vzhľadom, no odlišné z hľadiska zloženia a receptúry, predávané v rozličných európskych krajinách, sú tak vedomým zavádzaním spotrebiteľa. Cieľom pritom nie je výrobky na jednotnom trhu unifikovať, či predpisovať výrobcom čo majú vyrábať. Tí naopak môžu prispôsobovať svoje produkty špecifikám a osobitostiam jednotlivých trhov. Musia však o tom spotrebiteľa korektne a transparentne informovať.Spotrebiteľská bezpečnosť
Ide o jednu z najvyšších priorít Európskeho parlamentu. Aj v súčasnom legislatívnom období sa musíme zameriavať najmä na obmedzovanie podvodných obchodných praktík, tabakový priemysel, alkohol, nezdravé potraviny zvyšujúce nebezpečenstvo srdcovo-cievnych ochorení, práva cestujúcich v leteckej doprave, práva na spoločné súdne konanie spotrebiteľov voči spoločnostiam, či elimináciu podvodných praktík pri on-line nákupoch a jednoduchšiu vymožiteľnosť oprávnených reklamácií.
Európsky ekologický dohovor ktorý predstavila Európska komisia, je z hľadiska boja proti zmene klímy nepochybne dôležitým krokom vpred. Zaväzuje k významným transformačným politikám v oblasti klímy a životného prostredia. Kľúčové pri napĺňaní jeho priorít sú mnohé oblasti vrátane poľnohospodárstva, priemyslu, dopravy, či energetiky. Som presvedčená a dlhodobo presadzujem, že napĺňanie klimatických cieľov však v žiadnom prípade nesmie znižovať konkurencieschopnosť a predovšetkým ohrozovať pracovné miesta pre ľudí. Celý proces transformácie musí byť preto sprevádzaný efektívnymi opatreniami zameranými na vytváranie nových, udržateľných pracovných miest, ako aj na podporu malých a stredných podnikov, vrátane zavádzania potrebných inovácií, automatizácie a prvkov tzv. inteligentnej ekonomiky. Na zmenu k zelenšej ekonomike v žiadnom prípade nesmú doplácať tí, ktorí už teraz žijú v nedostatku.
Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky
Poľnohospodárska politika je jednou z najstarších spoločných európskych politík. V jej rámci sa ročne prerozdeľujú desiatky miliárd eur, ktoré putujú až k 12 miliónom poľnohospodárov v jednotlivých členských štátoch. Možnosti ako ich čerpať pritom musia byť jednoduchšie a flexibilnejšie. Zároveň potrebujeme odstraňovať existujúce nerovnosti na jednotnom európskom trhu. Dorovnanie platieb nestačí, treba otvorene hovoriť aj o výrazných rozdieloch vo výške štátnej pomoci, ktorá sa v jednotlivých členských štátoch líši a to znevýhodňuje poľnohospodárov z ekonomicky slabších krajín v rámci hospodárskej súťaže. Súčasťou riešenia dopadov klimatickej zmeny a ich vplyvu na poľnohospodársku výrobu musí byť aj zaistenie stability pracovníkov v sektore poľnohospodárstva, motivovanie väčšieho množstva mladých ľudí, aby mali záujem sa v poľnohospodárskej výrobe realizovať, riešiť otázky zvyšujúcich sa cien potravín, ich kvality a dostupnosti, či podpory inovácií.Udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov energie
Podpora opatrení v oblasti udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov energie má veľký význam z hľadiska ďalšieho posilňovania zamestnanosti v jednotlivých krajinách Európskej únie. Aj na Slovensku je na ne naviazané veľké množstvo kvalifikovaných pracovných miest. Ich počet sa pritom vzhľadom k existujúcim klimatickým cieľom a odhadovanej miere investícií v tejto oblasti, bude v nasledujúcich rokoch postupne naďalej zvyšovať. Dlhodobou prioritou do budúcnosti je vysoko energeticky hospodárna ekonomika, bez produkcie znečisťujúcich emisií a založená na využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Pre ich využívanie je pritom dôležité, že náklady na technológie v tomto sektore dlhodobo klesajú. To je nevyhnutné z hľadiska ich schopnosti lepšie konkurovať tradičným zdrojom energie a rýchlejšie sa približovať k trhu. Podporné mechanizmy pre obnoviteľné zdroje energie tak budú vyžadovať menšie množstvo zdrojov, ktoré môžu byť navyše omnoho lepšie cielené, vzhľadom na konkrétny typ inštalácie.Zvyšovanie energetickej efektívnosti
Dôraz v prípade využívania tzv. čistej energie musí byť kladený najmä na dosahovanie energetických úspor. Energetická efektívnosť tak musí byť na prvom mieste. Na zaistenie energetických potrieb obyvateľstva, ako aj naplnenie existujúcich cieľov, bude potom potrebné omnoho menej nových inštalácií. Znižovanie energetickej náročnosti zároveň prispieva k oslabovaniu závislosti členských štátov Európskej únie od dovozu fosílnych palív z tretích krajín.Podpora obehového hospodárstva
Jeho cieľom je čo najdlhšie zachovávať hodnotu výrobkov a materiálov, pričom v posledných rokoch získava na čoraz väčšom význame. Dôvodom je aj obmedzené množstvo niektorých, v priemyselnej výrobe často využívaných prírodných zdrojov, zvyšujúce sa náklady na ich ťažbu, ale často aj neúmerne vysoká miera jednostrannej závislosti členských štátov Európskej únie na dodávateľoch surovín z krajín mimo európskeho priestoru. Obehové hospodárstvo sa veľa krát spája najmä s recykláciou odpadov, tá je však len jednou z jeho dôležitých súčastí. Zásadné je už samotné navrhovanie a dizajn výrobných procesov, produktov a služieb. Recyklácia je len jedným z čiastkových prvkov, ktorým môžeme zamedziť plytvaniu surovinami. Podpora obehového hospodárstva môže pozitívne prispievať k ďalšiemu hospodárskemu rastu. Podľa uskutočnených analýz predstavuje potenciál na vznik státisícov nových udržateľných pracovných miest. Zároveň platí, že finančné prostriedky, ktoré sa štátom pri efektívnejšom nakladaní s odpadom podarí usporiť, môžu byť využité inde, napríklad v sociálnej oblasti.
Prehĺbenie spolupráce v týchto oblastiach znamená aj snahu povýšiť Európsku úniu na nezávislého globálneho hráča brániaceho záujmy občanov svojich členských krajín, schopného prispieť k riešeniu konfliktných situácií v blízkosti svojich hraníc. Automaticky súvisí aj s potrebou vedieť účinne regulovať mieru nelegálnej migrácie, ktorá je z veľkej časti dôsledkom vojenských konfliktov na blízkom východe a stále predstavuje jednu z dôležitých výziev z hľadiska súdržnosti a jednoty celej Únie. Nemá ísť o úplné zjednotenie, ale o väčšiu integráciu národných armád. Tieto by vedeli lepšie spolupracovať a efektívnejšie sa v prípade potreby koordinovať. Dôležitou súčasťou je posilnenie spolupráce v oblasti vedy, výskumu a inovácií v rámci obranného priemyslu, čo so sebou prináša vytvorenie veľkého množstva vysoko kvalifikovaných pracovných miest.
Posilňovanie Schengenu a ochrana vonkajších hraníc Európskej únie
Európska pohraničná a pobrežná stráž je príkladom spoločného účinného riešenia utečeneckej krízy, ako aj snahou o zachovanie a posilnenie Schengenu. Účinná ochrana vonkajších hraníc je jedným zo základných pilierov a predpokladov jeho ďalšieho fungovania. Tu treba zdôrazniť, že žiaden z členských štátov Európskej únie si s riešením súčasných bezpečnostných výziev nevie poradiť sám. Naopak, prehlbovanie vzájomnej spolupráce v rámci Schengenu v nasledujúcich rokoch je pre boj s hrozbami, ktorým sme nútení čeliť, nanajvýš potrebné a nevyhnutné.Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
Účinnejšie postihovanie konkrétnych činov a snáh súvisiacich s legalizáciou finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti je kľúčové v boji proti organizovanému zločinu a fungovaniu teroristických organizácií. Ide o spoločný problém, pričom jednou z výziev je rozdielne uplatňovanie platných pravidiel aj v rámci samotných krajín Únie. Spôsobuje to medzery v systéme, ktoré vedia páchatelia trestnej činnosti ľahko zneužiť. Dôležitá je preto harmonizácia a užšia policajná a justičná spolupráca. Jednou z možností je aj vytvorenie spoločného dohľadu a samozrejmosťou musí byť intenzívnejšia výmena informácií, ako aj overených postupov medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov. Nevyhnutné je aj čo najintenzívnejšie zapojenie bankového sektora. Viaceré z najväčších bánk sa totiž na praní špinavých peňazí aj v nedávnej minulosti preukázateľne priamo podieľali. Pri preverovaní pôvodu peňazí, s ktorými pracujú, preto musia byť motivované robiť omnoho viac a najmä dôslednejšie.
To umožnilo Slovensku predĺžiť čerpanie európskych fondov, vďaka čomu môže byť financovaných viacero zmysluplných projektov, napríklad v oblasti podpory zamestnanosti či rozvoja infraštruktúry. Či už v končiacom alebo v novom programovom období budú kohézne fondy predstavovať dôležitý faktor z hľadiska podpory ekonomického rastu, udržania existujúcich či vytvárania nových pracovných miest. Zároveň sú dobrým príkladom vzájomnej európskej solidarity. Tú možno považovať za jeden z kľúčových prvkov fungovania Únie, tak v dobrých, no predovšetkým v súčasných, epidemiologicky a hospodársky, neľahkých časoch.
Záchranný balík EÚ budúcej generácie
Hľadanie spoločného európskeho receptu a koordinovaný postup pri vyrovnávaní sa s hospodárskymi následkami pandémie vírusu COVID-19 sú vzhľadom na previazanosť európskych ekonomík nevyhnutnosťou. Od začiatku upozorňujem, že národné opatrenia v oblasti obnovy na Slovensku musia ísť ruka v ruke s európskymi. Takýmto spôsobom sa budeme môcť vyhnúť nedorozumeniam, ale aj prípadným významným finančným stratám. Dohoda lídrov členských štátov na podobe balíka obnovy vo výške 750 miliárd eur je nepochybne dobrou správou. Tieto peniaze však krajiny nebudú môcť využívať podľa svojej ľubovôle. Pre prístup k nim musia vypracovať národný plán obnovy. Vychádzať podľa mňa musí z domácich strategických dokumentov a zároveň by mal byť v súlade napríklad s Európskou zelenou dohodou. Znamená to, že medzi priority by sa mali zaraďovať oblasti, ako napríklad obmedzovanie emisií skleníkových plynov, znižovanie energetickej náročnosti, obehová ekonomika, odpadové hospodárstvo a súvisiace udržateľné využívanie zdrojov. Druhou prioritnou oblasťou by mal byť rozvoj digitalizácie. Peniaze môžu smerovať aj do reformy poskytovania zdravotnej starostlivosti, či vzdelávacieho systému, vrátane výraznej podpory vedy, výskumu a inovácií. Zároveň by najmä v prípade Slovenska mali byť peniaze využité aj na zachovanie a posilnenie sociálneho zmieru v našej spoločnosti. Ide o strategické otázky týkajúce sa rozvoja a modernizácie krajiny s výhľadom na niekoľko rokov až desaťročí dopredu.
Boj proti daňovým podvodom je pritom nikdy sa nekončiaci proces. Regulácia na strane Únie je podľa mňa v súčasnosti primeraná a dostatočne prísna. Problémom však zostáva jej slabá vymožiteľnosť, nedostatočné sankcie a dozor na úrovni niektorých členských krajín. Preto je nevyhnutné sa zamerať aj na lepšie nastavenie pravidiel pre činnosť kontrolných orgánov v jednotlivých štátoch. Výsledkom by mal byť väčší tlak na efektívnosť a transparentnosť bankových a finančných transakcií. Boj proti daňovým únikom, kriminalite a praniu špinavých peňazí zároveň musí byť spoločným záujmom všetkých členských štátov Európskej únie, ako celku. Ochota spolupracovať medzi jednotlivými krajinami, či vzájomná výmena informácií v tejto oblasti má pritom stále značné medzery a musí sa zlepšiť. Veľké medzinárodné škandály známe pod označeniami ako SwissLeaks, LuxLeaks, Panama Papers a mnohé ďalšie, nám opakovane pripomínajú globálny rozmer problémov súvisiacich s daňovými podvodmi. Znamená to, že žiaden zo štátov nie je schopný riešiť tieto otázky samostatne, bez spolupráce s inými. Konkrétnym opatrením, ktoré sa dlhodobo snažím presadzovať je aj zákaz účasti firiem domicilovaných v daňových rajoch alebo firiem s nejasnou vlastníckou štruktúrou, tzv. schránkových firiem, na projektoch financovaných alebo spolufinancovaných z rozpočtu Európskej únie. Rovnako tiež zákaz podnikania fyzickým osobám a firmám, ktoré sa podieľali na finančných podvodoch alebo vlastnou činnosťou prispeli k úmyselnému úpadku firiem naprieč Európskou úniou. Tým sa nám v neposlednom rade môže podariť lepšie chrániť záujmy subdodávateľov a najmä zamestnancov. Zamerať sa tiež musíme na dôsledné zamedzenie odlievania ziskov najväčších nadnárodných korporácií do daňových rajov. Čím sú v tom totiž úspešnejšie, tým viac sa musí na zabezpečenie verejných služieb vyzbierať od čestných občanov a firiem, ktorí dane odvádzajú v mieste svojho reálneho pôsobenia.
Okrem samotných investícií je veľmi dôležitá aj spolupráca s občanmi priamo v teréne, ktorí musia mať možnosť aktívne sa zapájať do pripravovaných reforiem. Rýchlejším odstraňovaním existujúcich regionálnych rozdielov vieme ľuďom zároveň ukázať, že spolupráca medzi štátmi je výhodou. S výzvami akými sú klimatické zmeny, terorizmus, medzinárodný organizovaný zločin, či prípadná hospodárska kríza spôsobená pandémiou vírusu COVID-19, sa totiž krajiny nedokážu vysporiadať spôsobom, že sa uzavrú do seba. Spolu v rámci Európskej únie a spolupráce, ktorú nám umožňuje, sme jednoducho silnejší a omnoho lepšie pripravení.
Moje
Hodnoty a politiky
Od konca 90. rokov sa aktívne angažujem v politike.
V roku 1999 som spoluzakladala stranu SMER (v súčasnosti SMER-SD).
Programy pre mladých ľudí a budúcnosť programu ERAZMUS+
Mladá generácia sa s očakávaniami pozerá, akú Európsku úniu pre nich pripravíme. Aj v prebiehajúcom legislatívnom období budeme podporovať program ERAZMUS+ a navýšenie prostriedkov pre tento študentský program až o trojnásobok oproti súčasnému obdobiu...
viackedy bol vo výške 14,7 mld. Eur. Okrem toho budeme navrhovať vyčlenenie ďalších finančných zdrojov na podporu zamestnanosti mladých absolventov škôl a rovnako aj zdvojnásobenie financovania programu Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých vo výške 16 miliárd EUR. Časť nákladov spojených so zamestnaním absolventov budú môcť zamestnávatelia čerpať z Európskeho sociálneho fondu. Vytvorí sa tým priestor pre absolventov škôl na získanie potrebnej praxe, ktorú dnes väčšina zamestnávateľov pri prijímaní do zamestnania vyžaduje. Budeme podporovať pokračovanie Európskeho zboru solidarity pre mladých dobrovoľníkov a ich aktivity, nakoľko sa toto opatrenie stretlo s veľkým ohlasom. Budeme presadzovať pokračovanie pilotného projektu bezplatnej vlakovej dopravy v rámci Európskej únie pre mladých.
Ochrana
ľudských práv
Rešpekt a ochrana ľudských práv sú jednou zo základných podmienok účinného boja s chudobou a zmierňovaním sociálnych nerovností. Priamo súvisia so životnou úrovňou a kvalitou demokracie v spoločnosti. Ľudské práva reprezentujú jednu zo základných hodnôt...
viacna ktorých je Európska únia postavená. Musí preto aktívne vystupovať proti akémukoľvek ich porušovaniu. Platí to smerom do vnútra, aj navonok. Do týchto aktivít je preto v budúcnosti potrebné ešte výraznejšie zapojiť aj európsku diplomatickú službu. Ich ochrana je dôležitá predovšetkým z pohľadu rozličných zraniteľných skupín obyvateľstva. Či už ide o ženy, deti, menšiny, seniorov, ale napríklad aj hendikepovaných ľudí, na ktorých sa bohužiaľ často zabúda. Každá z nich je špecifická z hľadiska svojich práv a potrieb v tejto oblasti. Pri ich zabezpečovaní plnia nezastupiteľnú úlohu rozličné organizácie v rámci fungujúcej občianskej spoločnosti. Tie preto netreba spochybňovať, naopak je potrebné im pomáhať a pracovať na posilňovaní ich nezávislosti.
Podpora
verejného zdravia
Politiky Európskej únie v oblasti zdravotnej starostlivosti slúžia iba ako doplnenie už prijatej platnej národnej legislatívy. Napriek dosiahnutým pokrokom v rôznych oblastiach je dôležité aby európske inštitúcie naďalej vytvárali tlak na členské štáty a podporovali tak investície do zdravia, čo v budúcnosti...
viacprinesie vyššiu ochranu zdravia občanov jednotlivých členských štátov a prispeje k podpore prevencie zdravia a povedie k zníženiu sociálneho vylúčenia, ktoré mnohé vrstvy obyvateľstva v súčasnosti pociťujú. Jednotlivé členské štáty jednoducho musia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov a ochrana ich zdravia musí patriť medzi najvyššie priority každého členského štátu. Je preto potrebné aby jednotlivé členské štáty intenzívnejšie spolupracovali s európskymi inštitúciami najmä v oblasti dosahovania vyššej nákladovej účinnosti jednotlivých opatrení, konkurencieschopnosti a bezpečnosti, tvorbách politík založených na dôkazoch a mnohých iných.
Rozvoj dopravy
a cestovného ruchu
Cesty a železnice v uplynulých rokoch prešli v Európskej únií istou modernizáciou. V mnohých prípadoch však stále pretrvávajú výrazné nedostatky. Kvalitné dopravné spojenia majú zásadný význam pre podporu podnikania, hospodárskeho rastu a súvisiacu tvorbu pracovných príležitostí...
viacIde o zvyšovanie kvality života našich občanov. Už roky počúvajú od rôznych vlád napríklad o potrebe dobudovania diaľničnej infraštruktúry. Situácia sa v poslednom čase nepochybne zlepšila. V porovnaní s okolitými štátmi je to však stále nepostačujúce. Nevyhnutná je aj výraznejšia podpora lepšieho vzájomného prepojenia dopravných sietí. Vyžaduje si to zintenzívnenie vzájomnej spolupráce a značné investície. Okrem štrukturálnych a investičných fondov na to Európska únia ponúka viaceré finančné mechanizmy. Tie možno využiť napríklad prostredníctvom Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, či Európskeho fondu pre strategické investície. Okrem prepájania cestnej a železničnej dopravnej infraštruktúry, či podpory lokálnych letísk netreba zabúdať ani na veľký potenciál vodnej dopravy. Pomôže to zlepšeniu mobility, ako aj výraznejšiemu rozvoju cestovného ruchu.
Vyrovnávanie
regionálnych rozdielov
Musíme sa zamerať na investovanie do regiónov Európskej únie, ktoré majú nízke príjmy a nízky hospodársky rast, pretože cielená podpora povedie k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu dostupných finančných zdrojov v predmetných regiónoch. Vlády v jednotlivých členských štátoch ...
viacmusia podporovať a sledovať investičné a rozvojové stratégie tak, aby boli vynaložené prostriedky vynakladané maximálne efektívne a transparentne. Nejde tu pritom iba o vynakladanie obrovských investícií, pretože veľmi dôležitá je aj spolupráca priamo v teréne s občanmi, ktorí musia mať možnosť sa aktívne zapojiť do pripravovaných reforiem a spoločne tak prispejú k znižovaniu nezamestnanosti, prípadne medzi nesúladom v vzdelávacom procese a potrebách pracovného trhu.
Poľnohospodárstvo
a rozvoj vidieka
Poľnohospodárska politika Európskej únie je jednou z najstarších spoločných európskych politík. Na to, aby bola aj naďalej relevantná, je potrebné namiesto ohlásených škrtov, vyplývajúcich z návrhu európskeho rozpočtu na obdobie rokov 2021 – 2027, dotiahnuť najmä jej komplexnú reformu...
viacV rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa ročne prerozdelia desiatky miliárd eur, čo je obrovský balík peňazí. Tieto finančné prostriedky putujú až k 12 miliónom poľnohospodárom v jednotlivých členských štátoch. Možnosti ako ich čerpať, musia byť v ďalšom období jednoduchšie a flexibilnejšie. Budeme musieť spoločne pracovať aj na odstraňovaní existujúcich nerovností na jednotnom európskom trhu. Dorovnanie platieb tu totiž nestačí, musíme otvorene hovoriť aj o výrazných rozdieloch vo výške štátnej pomoci, ktorá sa v jednotlivých členských štátoch líši a to znevýhodňuje poľnohospodárov z ekonomicky slabších krajín v rámci hospodárskej súťaže. Okrem výziev týkajúcich sa efektívnosti a transparentnosti vynakladaných platieb v poľnohospodárskom sektore, ich jednoduchšieho a flexibilnejšieho čerpania a odstraňovania nerovností na spoločnom európskom trhu, sa európska poľnohospodárska politika v nasledujúcich rokoch bude musieť zameriavať napríklad na zaistenie stability pracovníkov v tomto sektore, motivovanie väčšieho množstva mladých ľudí, ktorí sa budú mať záujem v poľnohospodárskej výrobe realizovať, zároveň sú tu otázky zvyšujúcich sa cien potravín, ich kvality a dostupnosti, podpory inovácií či v neposlednom rade dopady klimatickej zmeny a ich súvisiaci vplyv na poľnohospodársku produkciu. Je dôležité, aby bola nová európska poľnohospodárska politika po roku 2020 schopná zabezpečiť očakávania tak farmárov, ako aj spotrebiteľov. Mal by sa zvýšiť podiel platieb pre malých a stredných farmárov na úkor veľkých, ako aj zabezpečiť ich lepšiu ochranu, podporiť začínajúcich farmárov zjednodušením ich prístupu na trh, zlepšovať podmienky pre chov hospodárskych zvierat a dôsledne sa konkrétnymi opatreniami podieľať na znižovaní dopadov klimatickej zmeny, ktorá s poľnohospodárskou produkciou veľmi úzko súvisí. Veľmi dôležité bude akým spôsobom sa dokáže vysporiadať práve s nevyhnutnými zmenami v spoločnej poľnohospodárskej politike, ale napríklad aj so stále sa opakujúcimi potravinovými škandálmi súvisiacimi s kvalitou poľnohospodárskych výrobkov a potravinovou bezpečnosťou, ktoré bezprecedentne narúšajú spotrebiteľskú dôveru.
Zahraničná politika
Európskej únie
Naším spoločným úsilím musí byť ochrana mieru, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, neustále rozvíjanie medzinárodnej spolupráce a v neposlednom rade aj rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd...
viacEurópska zahraničná politika má viacero finančných nástrojov určených na rozvoj partnerskej spolupráce s tretími krajinami. Ich úlohou je posilňovať postavenie Európskej únie, ako významného a rešpektovaného globálneho hráča schopného presadzovať vlastné hodnoty a záujmy na poli medzinárodnej diplomacie. Európska únia musí byť v budúcnosti prostredníctvom nástrojov svojej diplomacie schopná účinnejšie prispievať k zabraňovaniu konfliktných situácií odohrávajúcich sa najmä v blízkosti jej vonkajších hraníc. Dôležitá je predovšetkým schopnosť primeranej a včasnej reakcie. Finančné nástroje európskej diplomacie musia zároveň vo väčšej miere prispievať aj k podpore hospodárskeho rastu samotných členských štátov. Naším spoločným úsilím musí byť ochrana mieru, posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, neustále rozvíjanie medzinárodnej spolupráce a v neposlednom rade aj rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. V súčasnom legislatívnom období sa určite nevyhneme ani téme spoločnej Európskej armády.
Ilegálna a legálna migrácia a azylová politika Európskej únie
O migračnej kríze v Európskej únií hovoríme približne od obdobia roku 2014. Spôsobili ju jednak konflikty v Sýrii, Afganistane, Líbyi ale aj dozvuky vojnového konfliktu v Iraku, či destabilizujúca situácia, ekonomická aj bezpečnostná vo viacerých krajinách Afrického kontinentu...
viacEurópske inštitúcie bohužiaľ zvolili akúsi vyčkávaciu taktiku, ktorá bola nefunkčná a situácia sa nevyvíjala pozitívne. Princíp povinného prerozdeľovania migrantov bol predmetom jedného z najzásadnejších a najväčších sporov medzi členskými štátmi. Viaceré krajiny, vrátane Slovenskej republiky tento princíp odmietli a povinného prerozdelenia sa nezúčastnili. Medzitým toto opatrenie skončilo a mnohé krajiny, ktoré sa ho zúčastnili spochybnili jeho účinnosť. Rozdielne názory v Európskej únií boli na politiku povinného prerozdeľovania - povinné kvóty boli príčinou neschválenia reformy Dublinského dohovoru, ktorý tak bude musieť nový Európsky parlament pripraviť ako nový návrh. Museli sme spoločne pomenovať konkrétne kroky, ktoré prijmeme a posunúť sa ďalej. Išlo totiž o bezpečnosť našich občanov a obnovenie súdržnosti a stability v Európe. Bohužiaľ ani jednotlivé členské štáty Európskej únie nepristupovali k riešeniu problému migrácie konštruktívne a často krát šírili paniku. Európska politika v oblasti migrácie sa musí reformovať tak, aby získala potrebnú akčnosť a mohla rýchlejšie reagovať na neustále sa meniace podmienky a nové konflikty vo svete, ktoré masovú migráciu podnecujú. Postupnými krokmi sa nám však darí dostať nekontrolovateľnú migráciu pod kontrolu a na úroveň z pred roka 2014. Nepochybne k tomu prispelo posilnenie aktivít FRONTEXU, revízia EURODAC z roku 2016, operácia Sophia v Stredozemnom mori, operácia Poseidon medzi Gréckom a severnou Afrikou, operácia Indalo medzi Španielskom a Marokom a poslednou je operácia Themis (nahradila pôvodnú operáciu Triton) medzi Talianskom a severnou Afrikou, zavedenie návratovej politiky, Dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom o návrate nelegálnych migrantov, vyčlenenie finančných zdrojov pre európsky Migračný fond, posilnenie politiky ochrany vonkajších hraníc, či boj proti pašerákom a ich aktivitám. Na všetkých týchto opatreniach sme aktívne spolupracovali. Je však nevyhnutné aby sme spoločne pokračovali aj v posilnenej spolupráci s regiónom Balkánu a pokúsili sa napomôcť a zlepšovať podmienky v krajinách odkiaľ najviac migrantov prichádza. Budeme podporovať všetky formy riešení, vedúce k zamedzeniu nelegálnej migrácie a kontrolovanej legálnej migrácie do krajín, ktoré prejavia záujem o prijatie legálnych migrantov. V oblasti azylovej politiky sa budeme naďalej riadiť zodpovedne a v zmysle platných dohovorov a zabezpečíme ochranu občanov.