Diskusie a návrhy týkajúce sa reformy fungovania Európskej únie (EÚ) a jej inštitúcií sa objavujú opakovane. Jedným z nástrojov prípravy konkrétnych zmien má byť na základe francúzsko-nemeckej iniciatívy aj Konferencia o budúcnosti Európy.
Má ísť o dva roky trvajúci proces, ktorého hlavným cieľom je pretaviť názory a postoje občanov Európskej únie do prípravy jej budúcich politík. „Konferencia sa pôvodne mala začať na Deň Európy, 9. mája, v rámci chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ. Boj s pandémiou COVID-19 má však absolútnu prioritu. Ak sa bude situácia aj naďalej zlepšovať, rozhovory o tom kam by sa Únia mohla v budúcnosti uberať, budú môcť začať zrejme na jeseň počas nemeckého predsedníctva,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová.
Debaty môžu zahŕňať mnohé oblasti vrátane environmentálnych výziev, digitálnej transformácie, posilňovania rovnosti a sociálnej spravodlivosti, zlepšenia fungovania spoločného trhu, či hospodárskej obnovy súvisiacej s koronakrízou. „Za veľmi dôležitú považujem aj schopnosť efektívnejšej spoločnej reakcie na zvládanie krízových situácií. Potreba zmien je pritom aj vzhľadom na následky spôsobené pandémiou ešte naliehavejšia,“ zdôraznila europoslankyňa.
Výsledkom môže byť úprava existujúcich politických priorít, vrátane novelizácie platných európskych zmlúv. „Záujem o názory ľudí na budúce fungovanie EÚ musí byť skutočne úprimný. Snahy o výraznejšie zapájanie občanov do zmien týkajúcich sa Únie a jej inštitúcií môžu viesť k ďalšiemu posilňovaniu dôveryhodnosti integračného procesu,“ uzavrela Monika Beňová. Plénum Európskeho parlamentu sa bude otázkami ohľadom Konferencie o budúcnosti Európy zaoberať na dnešnom zasadnutí.
Komentáre